O mne
Martin Balucha – autor blogu
Nie som bloger ani influencer
Toto je môj prvý blog aký som kedy vytvoril a dosť dlho mi trvalo kým som sa na to vôbec odhodlal 🙂
Nejde mi o to, aby som sa týmto projektom zviditeľnil. Robím ho pre ľudí, ktorí na tom boli alebo sú rovnako zle, ako som bol ja. Pre ľudí, ktorí sa skrývajú za tým, kým v skutočnosti sú, ale aj pre tých, ktorých táto téma zaujíma alebo majú blízkeho, ktorý trpí týmto ochorením.
Keďže bipolárnu poruchu budem s najväčšou pravdepodobnosťou mať po zvyšok života, som s ňou neoddeliteľne prepojený – je mojou súčasťou. Aj preto som sa rozhodol venovať tejto téme svoj čas a energiu.
Ak týmto spôsobom dokážem inšpirovať ďalších ľudí s bipolárnou poruchou, a ak sa budú cítiť lepšie a reálne im to pomôže, potom má tento projekt zmysel. Chcem inšpirovať napríklad tým, že sa o tejto poruche nehanbím hovoriť verejne, tým, ako s ňou bojujem, ale aj tým, ako som si nastavil životosprávu, denný režim a fungovanie v každodennom živote – čo má u mňa reálne pozitívne výsledky.
Kto som ?
Od mala sa venujem rôznym športom, no ak by som si mal vybrať jeden, ktorý ma definuje najviac, je to parkour / freerunning. Tento pohybový štýl ma naučil disciplíne, vytrvalosti a prekonávaniu vlastných hraníc.
Popri tom sa profesionálne pohybujem v IT, najmä v oblasti marketingu a tvorby webov, a som veľkým nadšencom nových technológií.
Aktuálne sa venujem vlastným projektom a klientele. Jedným z nich je aj občianske združenie, ktoré sme tento rok založili. Súčasťou šírenia osvety je aj tento blog a som rád, že som ho spustil.
Netreba sa trápiť minulosťou
Minulosť sa nedá zmeniť, nech by sa o to človek snažil akokoľvek. Môžeme sa však sústrediť na to, čo ovplyvniť vieme – svoj postoj k minulosti. My, ľudia s bipolárnou poruchou, nemáme počas epizód plnú kontrolu nad svojím rozhodovaním. To z nás však nerobí automaticky zlých ľudí, aj keď v týchto stavoch môžeme urobiť chyby alebo ublížiť druhým.
Po skončení epizódy tieto veci ľutujeme, no čas vrátiť nedokážeme.
Veríme však, že môže byť lepšie, a rok čo rok bojujeme s touto zákernou chorobou. Našim cieľom je stav bez epizód a možnosť žiť plnohodnotný život, rovnako ako ostatní.
Často som od kamarátov počas manických epizód počul, že sa z takého správania mám poučiť. Vtedy som sa ich pýtal: Ako sa mám poučiť z niečoho, nad čím v danom stave nemám kontrolu? Pre ľudí bez tejto skúsenosti je ťažké predstaviť si, aké to je byť vo vlastnom tele, no nebyť sám sebou. Ja to viem. A vedia to aj ľudia mne podobní.
Preto by som bol rád, keby sa na nás ostatní pozerali s väčším pochopením a empatiou.
Môj život
Už od skorého veku som robil kadejaké športy, ale najviac ma zaujal práve parkour. Pri ňom sa cítim, že je to čisto o mne, kde sa nepotrebujem s nikým dohadovať a skladať tím, zoberiem sa kedy chcem a idem a mám voľnosť. Rovnako nepotrebujem žiadne vybavenie, je to čisto o mojom tele. Tí čo to robia to poznajú, ten pocit keď skočíte salto z výšky a pri tom lete ako keby sa na malý moment zastavil čas a cítite pocit slobody.
Odporúčam tento šport každému, je to výborný pohybový základ do všetkých športov a zároveň má vplyv aj na myseľ, tým že prekonávate svoj strach a učíte sa orientáciu v priestore.
