Filozofia ako kompas v nepokojných oceánoch života
Život nám prináša rôzne udalosti – pozitívne aj negatívne, veselé aj bolestivé. Pre človeka s bipolárnou poruchou sú však tieto výkyvy často násobené intenzitou vnútorného prežívania. To, čo je pre niekoho len nepríjemnosť, môže byť pre nás spúšťač epizódy, úzkosti alebo pádu do depresie.
Každý z nás je vystavený množstvu vonkajších vplyvov, ktoré dokážu vychýliť našu životnú cestu. Otázka však znie:
kým chceme byť, aj keď nám hlava a emócie kolíšu?
A čo zostáva stabilné, keď nálada stabilná nie je?
Práve tu pre mňa vstupuje do hry filozofia.
Prečo je filozofia dôležitá pri bipolárnej poruche
Pri bipolárnej poruche nemáme vždy pod kontrolou náladu, energiu ani tempo myslenia. To, čo však ovplyvniť môžeme, je postoj k tomu, čo sa nám deje.
V dnešnom svete sociálnych sietí, neustáleho porovnávania a tlaku na výkon je extrémne veľa rozptýlenia. Pre človeka s bipolárnou poruchou je to ešte nebezpečnejšie – tieto vplyvy dokážu rozhodiť vnútorný kompas a zhoršiť epizódy.
Filozofia mi začala slúžiť ako mentálny stabilizátor. Nie liek. Nie náhrada za odbornú pomoc. Ale opora, ku ktorej sa môžem vrátiť, keď sa hlava rozbehne nesprávnym smerom. Ale ako aj kompas aby som išiel čo najlepším smerom.
Stoicizmus
Stoicizmus vznikol približne 300 rokov pred naším letopočtom v starovekom Grécku. Jeho zakladateľom bol Zenón z Kitia. Neskôr ho rozvíjali myslitelia ako Epiktétos, Seneca a rímsky cisár Marcus Aurelius.
Zaujímavé je, že stoicizmus nebol filozofiou pohodlných ľudí. Naopak – vznikol v časoch neistoty, vojen, chorôb a politických chaosov. Bol určený pre život v realite, nie v ideálnych podmienkach.
Základná myšlienka stoicizmu je jednoduchá:
Rozlišuj medzi tým, čo môžeš ovplyvniť, a tým, čo nemôžeš.
Pre človeka s bipolárnou poruchou je toto extrémne silná myšlienka. Nemôžem ovplyvniť, že mám diagnózu. Nemôžem vždy ovplyvniť, či príde epizóda. Ale môžem ovplyvniť, ako s tým budem pracovať.
Denná filozofia ako mentálna hygiena
Osobne čítam stoickú filozofiu takmer každý deň. Existujú knihy, ktoré ponúkajú jednu myšlienku na každý deň v roku. Začnete čítať v akýkoľvek deň a každý deň dostanete krátke zamyslenie.
Tým, že si denne čítam jednu myšlienku, programujem si myseľ iným smerom. Správne myšlienky vedia pomôcť v obdobiach, keď cítite, že sa blížite k hypománii alebo keď sa začínate prepadať do depresie. Ale hlavne ako ak istý druh prevencie ako napríklad vysporiadať sa s minulosťou a tým čo sa deje okolo Vás.
Je to ako mentálna kotva.
Filozofia a moja skúsenosť s mániou a hanbou
Bolo obdobie, keď som prežíval extrémnu úzkosť a hlbokú hanbu za článok, v ktorom som bol zobrazený v putách. Článok vyšiel na viacerých médiách a koloval po sociálnych sieťach s humorným podtónom.
Nikto neriešil, že som bol v ťažkej manickej epizóde. Nikto neriešil diagnózu. Riešil sa len obraz.
Nasledovalo obdobie, keď som sa vyhýbal verejnosti, ľuďom, mestu. Potom prišla depresívna epizóda, počas ktorej som bol blízko k tomu, aby som si siahol na život.
Stoicizmus mi nepovedal: „Bude to dobré.“
Povedal mi: „Toto sa stalo. Ako sa k tomu postavíš?“
Prijať minulosť, aby sa dalo ísť ďalej
Jedna zo stoických myšlienok hovorí:
Netýra nás minulosť ani budúcnosť, ale náš postoj k nim.
Pre človeka s bipolárnou poruchou je minulosť aj plná hanby, výčitiek a „čo keby“. Ale minulosť nezmeníme. To, čo zmeniť môžeme, je vzťah k nej.
Keď som prijal, že:
-
mám diagnózu,
-
mám verejnú minulosť,
-
mám chyby aj pády,
extrémne sa mi uľavilo. Psychika sa začala stabilizovať.
Bipolárna porucha, stigma a vnútorná sloboda
Poznám ľudí s bipolárnou poruchou, ktorí sa neustále boja nálepiek. Boja sa, čo si o nich myslí lekár, okolie, spoločnosť. Tento strach len zvyšuje úzkosť a tlak.
Stoicizmus ma naučil okrem iného jednu dôležitú vec:
názor iných ľudí nie je pod mojou kontrolou.
Pod mojou kontrolou je to, ako žijem dnes, aké zásady dodržiavam a ako pracujem so svojím stavom.
Filozofia nie je len o stoicizme
Je dôležité povedať, že filozofia nie je len stoicizmus a nemusí sadnúť každému. Existuje viacero smerov, ktoré môžu človeku – aj s bipolárnou poruchou – pomôcť nájsť oporu a vnútorný poriadok.
Napríklad existencializmus, ktorý sa zaoberá zmyslom života a osobnou zodpovednosťou, buddhistická filozofia, ktorá pracuje s utrpením, pripútanosťou a vedomým prežívaním prítomnosti, alebo epikureizmus, ktorý kladie dôraz na pokoj, jednoduchosť a radosť z maličkostí. Pre niekoho môže byť blízky aj taoizmus, ktorý učí plynúť so životom a neísť násilne proti nemu.
Každý si môže nájsť smer, ktorý mu dáva zmysel a pomáha mu lepšie rozumieť sebe samému.
Mňa osobne však najviac oslovil práve stoicizmus. V jeho princípoch sa vidím, stotožňujem sa s ním a pomáha mi ukotviť sa v realite aj v obdobiach, keď je moja myseľ rozkolísaná. Je to filozofia, ku ktorej sa dokážem vracať znova a znova – a ktorá mi dáva pevný bod v živote s bipolárnou poruchou.
Záver: stabilita mysle v nestabilnom svete
Nemám žiadny zázračný recept na 100 % stabilitu. Bipolárna porucha je dlhodobý boj. Ale filozofia – konkrétne stoicizmus – mi pomohla:
-
prijať realitu,
-
znížiť úzkosť,
-
získať nadhľad nad epizódami,
-
a postupne znovu preberať kontrolu nad životom.
Nie nad všetkým.
Ale nad tým, na čom skutočne záleží.
