Mánická epizóda 2021
Po podaní výpovede z práce a po rozchode som ostal doma v Bratislave a začal robiť zase sólo, s tým ale že som mal extrémne nervy a pil. Tu som si na pár dní začal hneď s ďalšou babou, ale tá hneď s tým sekla lebo videla aký som, a to sa jej nečudujem. Po tom hneď som chytil ešte väčšie nervy, zobral kamarátove auto a išiel pred jej prácu kde som na ňom robil hodiny, púšťal na hlas hudbu… a potom išiel preč. Čím ďalej som pil viac a viac. Pil som aj cez deň a púšťal hudbu spolu s LED osvetlením. Stále som mal potrebu počúvať hudbu a baviť sa. Postupne som prepil a preflákal všetky našetrené peniaze. Mal som stavy kedy som o 3 ráno išiel na bicykel a vozil sa z Račianskej pri avión – vivo a pri tom mal nervy a doslova reval z bicykla. Nemohol som spávať. Chodil som každý deň po vonku a na wakelake, Draždiak a všetky možné destinácie, bavil sa s úplne cudzími ľuďmi a hovoril im svoje problémy a že som chodil s takou babou a čo mi urobila. Toto bolo stále nonstop. Striedal sa mi režim party nálady s podráždenosťou. A to vždy mi tú podráždenosť niekto aktivoval, pretože keď som na niekoho spustil svoj monológ tak to postupne každému vadilo a potom som začal byť nepríjemný. Nadával som vulgárne svojim najbližším kamarátom, rodine komukoľvek. Urážal ich že sú sprostí, že nechápu ničomu. Cítil som také neskutočné nervy a hnev že som myslel že pohnem samou Bratislavou v tom čase. Dni sprevádzalo veľa aktivít vrátane aj cvičenia, bicyklu, korčúľ, všetkého možného a nonstop hudba v sluchátkách. Mal som svoj svet, ale totálne. Všetci kamaráti boli zhrozený že čo vystrájam a teda chápali že som po rozchode ale toto bolo už priveľa.
Jedného dňa kamarát mal team building vo Viedni v ich firme. A mňa napadlo, že pôjdem do Viedne na bicykli (vlakom) a vyšliapem si na kahlenberg. Tak sa aj stalo ale zakotvil som to pod Kahlenbergom kde je pekné posedenie a čapuje sa kvalitné Víno. Tam som sa tak ožral s Rakušanmi, že som tam padal pod stoly a nevedel ani rozprávať. Následne som v tom stave nasadol na bicykel už za tmy a išiel z Kahlenbergu dole ( nikdy to neskúšajte v tom stave). Nemal som ani svetlá, mal som podla mňa tak 2,5 promile a valil to dole kopcom ešte aj v rýchlosti. Počas tohto downhillu som 2 krát tak spadol že som sa skoro zabil, a to po druhom ráze som ostal ležať na zemi na cyklo chodníku. Zodvihli ma až nejaký okoloidúci čo išli dole v tom čase, tí ma doviedli až dole. Následne pre mňa prišiel ten kamoš autom a naložil ma aj spolu s bicyklom do auta. Keď ma videl tak neveril vlastným očiam 😀 celý krvavý, ruky nohy tvár… takže asi tak nejak som vyzeral. Nohu som mal takú rozbitú že som sa asi týždeň zotavoval.
Mánická epizóda sa zakončila ak si dobre pamätám niekedy v auguste. A to som bol zrovna u našich v Trenčíne a stiahol som doma zrána fľašu tvrdého – tuším nejaký burbon alebo whisky. Do toho som im tu nadával, húkal tu po celom dome, udieral do chladničky, hádzal poháre po zemi. Matka tu plakala… otec nechápal, no bolo to riadne divadlo. Som prišiel k tatkovej posteli a chytil ju z jednej strany a dvihol tak, že z nej zletel a to má 110kg. Do toho prišla policajná hliadka, ktorá ma nakoniec spacifikovala. Prišla aj sanitka so zdravotníkmi, tí mi dali fúkať a nafúkal som tuším 3,5 promile a to sa ma pýtali na rodné číslo. A to som im normálne povedal čo nechápali ako viem v tom stave 🙂 Následne ma zobrali na psychiatrické oddelenie do Trenčína aby som vychladol. Tam som strávil asi 10 hodín, a k večeru ma prepustili, bohužiaľ si ma tam nenechali dlhšie na pozorovanie a teda v tom čase mi nebola ešte diagnostikovaná Bipolárna porucha. Po prepustení som si prišiel len po veci k našim a išiel naspäť do Bratislavy. Ale už som som sa skludnil, ako keby tou hospitalizáciou to zo mňa odišlo. Ako keby to mám opísať doslovne – pocitovo to bolo, ako keby ma opustil démon, ktorým som bol posadnutý… Potom boli asi 2-3 týždne relatívne vklude. Postupne sa začala moja myseľ zotavovať a vracať do triezveho stavu. A po nejakých dňoch nato prišla depresia, a to nie len tak hocijaká. Ale ťažká depresia. Depresia pri ktorej som sám malom prišiel o život svojim pričinením…
